Názory

Táto sekcia sa volá Názory hneď z viacerých dôvodov. Po prvé - chcem pomocou nej prezentovať svoje názory svetu; Po druhé - Chcem si prečítať vaše názory. Aby ste mohli pridávať svoje postoje, je nutné sa registrovať. Ak ešte nie ste, tak rýchlo, rád by som počul čo si myslíte VY!

späť

Pornokultúra

plne na začiatku musím napísať, že som normálny muž. V mnohom ako ostatní, v mnohom iný ale som zdravý muž, so všetkým, čo k tomu patrí. Nechcem aby to vyzeralo, že tento článok píšem proti svojim vlastným, naopak, chcel by som chlapcom a mužom pomôcť vymaniť sa spod zotročujúceho vplyvu pornokultúry, ktorá nás obklopuje. Tento článok je vlastne mojim zúfalým výkrikom - uvedomujem si, že ním nezmením chod sveta ale veľmi by ma potešilo ak by sa aspoň zopár ľudí nad týmto problémom zamyslelo.

Začal by som jedným rozhovorom, ktorý som si vypočul v autobuse. Všetci vieme, že ženy vedia rýchlo preskakovať cez všetky možné témy a tak rozhovor dvoch mladých slečien rýchlo prešiel od notebook-ov k niečomu zaujímavejšiemu:
„A už si tomu svojmu našla na jeho notebooku porno?“, pýtala sa jedna, čo sa tvárila veľmi svetaznalo. Druhá sa trocha začudovala:
„Porno? A prečo by tam mal porno?“
„Všetci muži majú na počítači porno, zmier sa s tým, oni to tak potrebujú“, s úsmevom odpovedala tá prvá. Druhé dievča len kapitulovane pokrčilo plecami a vyzeralo to, akoby sa zmierilo so situáciou. Všetko som počul a mal som veľkú chuť namietnúť, že sú aj iní muži. No v tom som si uvedomil, že skákať do cudzích rozhovorov by bolo asi nevkusné a okrem toho ani ja nemám od takýchto mužov ďaleko.

Ženy často hovoria, že muži myslia iba na jediné – na sex. Ako som už napísal, aj by som voči tejto myšlienke namietal ale nemá ďaleko od pravdy. My muži vidíme do svojho vnútra a musíme si priznať, že to tak často býva. Vnútri sme veľkými predátormi a za to čo sme už v našich predstavách dokázali, by sa nemuseli hanbiť ani v tých najpikantnejších filmových snímkach.

Nedávno som v televíznych novinách počul o prípade mladého českého teenagera, ktorý bol odsúdený za sexuálne zneužívanie detí. Tento prípad sa ma veľmi osobne dotkol. Ako som videl toho chlapca (veď inak sa mu ani povedať nedá), keď stál na súde, videl som, že on je ten, kto sa stal skutočnou obeťou. Tam, na jeho mieste sme so sklonenou hlavou mohli stáť my. Ak by sa začali napĺňať naše sexuálne predstavy, mnohí muži by sa stali násilníkmi či vrahmi. A práve takéto prípady poukazujú na to, že myšlienky od činov nemajú až tak ďaleko.
Obávam sa ale, že často krát to ani nie je naše rozhodnutie, že sme takí. Myslím si, že sme do toho dotlačení dnešnou kultúrou.

Kultúra je niečo, čomu sa nemôžeme vyhnúť ak chceme žiť v spoločnosti. Zvlášť v mestách je kultúra niečo, čo ľudí veľmi silno, priam telesne ovplyvňuje. Dá sa povedať, že aj keď sa človek bráni, kultúra výrazne formuje jeho osobnosť. Myslím, že sa všetci musíme zhodnúť, že tej erotiky je okolo nás z roka na rok viac. V televíznych reklamách alebo na verejných billboardoch si toho reklamné spoločnosti stále viac dovoľujú, vo filmoch pre mladých je toho stále viac a to nehovorím o internete, kde sa dá na pár kliknutí pozrieť úplne všetko od ľahšej „romantiky“ až po násilnícke hardporno. Zvláštne je, že sexuálne zločiny sú niečo, čo veľmi odsudzujeme ale porno je v spoločnosti ticho tolerované, priam podporované. Hranica medzi týmito dvoma vecami je ale veľmi úzka a nejasná, čiže ľudia v tomto prípade idú sami proti sebe.

Je samozrejmé, že tento vplyv kultúry nie je zanedbateľný. Okrem veľkého počtu sexuálnych zločinov nám to priamo hovorí aj Ted Bundy vo svojej poslednej výpovedi pred popravou na elektrickom kresle. Tento zločinec znásilnil a zavraždil desiatky žien. Na otázku psychológa, či považuje svoj trest za správny odpovedá:
„Nechcem zomrieť. Ale zaslúžim si najprísnejší trest a myslím si, že spoločnosť sa musí chrániť pred ľuďmi ako som ja. Dúfam ale, že tento rozhovor ukáže, že spoločnosť sa musí chrániť aj pred sebou samou. Nemá zmysel, keď slušní ľudia odsúdia Teda Bundyho a pritom budú ľahostajne chodiť okolo stánkov plných pornografických časopisov, ktoré takýchto Tedov vytvárajú. Moja smrť nevráti život pekným dievčatám, čo som zavraždil, ani nezmierni bolesť ich rodičov. Treba konať, kým je čas... “
Ted Bundy je zaujímavý prípad, odporúčam si o ňom čo-to na internete pohľadať.

Najhoršie je, že nie len okolitá kultúra posúva mužov smerom k nezdravej sexualite, často sú to aj samotné ženy. Tie, ktoré sa sťažujú, že mužom ide iba o jedno, sa často obliekajú tak, akoby na nič iné ani stvorené neboli. Možno si neuvedomujú, čo tým spôsobujú ale na druhej strane, ťažko by inak v dnešnej spoločnosti upútali na seba pozornosť.

Môžeme s tým niečo spraviť? Myslím si, že je to ako bojovať s veternými mlynmi ale predsa len každý môže niečo spraviť. Môže začať od seba, zmeniť niečo v sebe. Nepriateľ je ale mocný a motivácia slabá, tak prečo vlastne bojovať?

V prvom rade existujú určité vyššie ideály a princípy, vďaka ktorým sa za čistotu oplatí bojovať. Ak by som ale aj nemal takúto motiváciu, vidím ju aj v obyčajnej ľudskosti. Čistota je totižto otázka úprimnosti.

Viem, o čom sa mnohí muži bežne rozprávajú. Sám som niekedy v takej spoločnosti, kde je sex hlavnou témou a na ženy sa pozerá ako na určité erotické objekty, ktoré by mali mužom viac-menej poslušne posluhovať. Mnohí muži ani nepoužívajú iné ako vulgárne označenia pre sex, pohlavné orgány a podobné. V hlave sa im sex spája s násilím a taký je aj potom ich slovník. Je mi veľmi ľúto, keď píšem, že takýchto chlapov je naozaj veľa. Keď si takýto človek nájde priateľku, ako môže byť potom k nej v láske úprimný? Ak sa s kamarátmi každý deň rozpráva a „ženských“ hanebne, každú noc surfuje po pornostránkach, ako jej môže úprimne povedať, že ju má rád? A keď sa ho dievča, spýta, o čo mu vo vzťahu ide, čo má takýto muž odpovedať, ak chce byť úprimný?
'Miláčik, chcem ťa iba strašne pretiahnuť, to je všetko...'
Je mi veľmi ľúto, že tie ženy, čo o nečistých mužských pohnútkach vedia, to prijali ako nezmeniteľný fakt.
Jedno ale pravdou je – žena v tomto muža nemôže zmeniť. Muž musí začať od seba a od vlastnej túžby po úprimnosti. Môžem potvrdiť, že sa to dá. Takáto túžba už potom dokáže poháňať dopredu, chce to ale veľa odhodlania a motivácie, aby muž na takejto ceste očisty myslenia nepoľavil.
Druhý, omnoho dôležitejší aspekt úprimnosti, je totiž úprimnosť voči sebe samému. Do svojho vnútra vidím iba ja (a podľa niektorých Boh), preto, keď myslím na také veci, ktoré by som sa žene alebo priateľom v skutočnosti hanbil povedať, znamená to, že nie som úprimný sám voči sebe. Ak som iný človek s priateľmi, iný doma, iný s priateľkou a iný vo svojom vnútri, trpím vysokým stupňom vnútornej rozštvrtenosti a klamem sám seba. V mnohom som taký aj ja ale snažím sa s tým niečo robiť. Z vlastnej skúsenosti viem, že človek, ktorý je takto rozdelený v skutočnosti nevie, kým vlastne je. Z toho potom vyplývajú mučivé pocity neistoty a keď je človek sám, zožiera ho to, čo môže viesť až k depresii. Vyrovnanie osobnosti potom môže napraviť takýto nepríjemný vnútorný stav.

Myslím si, že som napísal rozumné dôvody a sám cítim, že by som ich našiel ešte mnoho. Čistota nie je iba výmysel puritánov ale akási nutná podmienka vnútornej a vonkajšej úprimnosti.

Ak sa teda rozhodneme bojovať, musí nám byť jasné, že nezmeníme svet ale iba seba. Internet bude stále rovnaký, reklamy takisto – niečo sa teda musí zmeniť v našom vnútri. Až keď nastúpime na cestu boja za čistotu, uvedomíme si, ako nás kultúra v tomto smere výrazne ovplyvňovala a deformovala. Niektorí ľudia napríklad zistia, že sa stali závislými a z ich dovtedajšieho kolobehu pornografie, neusporiadaných vzťahov, onanie či uchylných sexuálnych praktík sa jednoducho nevedia dostať. Uniknúť tomu je naozaj ťažké ale pevne verím, že sa to dá, inak by sa neoplatilo bojovať a ženám by neostalo iné, len sa zmieriť s tým, že na ne budú muži pozerať iba ako na sexuálne hračky.
Keď už píšem o tom, práve pohľad na sex a na ženy je jedna z vecí, ktorá je silno deformovaná. Muži sa pokúšajú sex absolútne oddeliť od lásky, čo sa už akoby podarilo presadiť do dnešnej kultúry. V časopisoch už nájdeme aj články na tématiku, či môžu byť muži so ženami „len“ priateľmi. Pre mňa je to zrejmá vec, ak by som sa ale na ženy pozeral pokriveným zrkadlom predostieranej kultúry, naozaj by som sa s nimi nevedel úprimne priateliť. Ak toto čítate a ešte ste sa nestretli s takýmto pohľadom, uisťujem vás, že sa dá na sex pozerať aj inak. Že si môžeme byť oveľa bližšie, nemať zo seba strach a sexuálne napätie – len musíme troška inak myslieť. Vlastne nie troška ale radikálne inak.

Toto „zúfalé volanie“ by som ukončil povzbudením pre všetkých:
Muži a chlapci – skúste bojovať aj proti tomu, čo sa dnes zdá ako samozrejmé. Veľmi dôležité je aby ste si našli kamarátov spolubojovníkov a spoznáte úplne nový rozmer priateľstva – ako s mužmi, tak aj so ženami. Budete sa cítiť omnoho lepšie aj keď budete sami, pretože budete sami sebou a budete vedieť kým vlastne ste.
Dievčatá a ženy – prosím neuspokojte sa s tým, že každý muž musí byť „taký“. Áno, je pravda, že naše myšlienky ťažko ovplyvníme ale poznám mnohých ľudí, čo sa o to úprimne snažia. Úprimne sa snažia meniť svoj pohľad na vás a vy nimi často len pohrdnete, že sú to čudáci. Ale aj vy musíte začať od seba – musí byť na vás vidieť, že od mužov nechcete „len to jedno“ a taktiež musíte aj zmeniť váš lovecký revír. Na diskotékach a nočných párty totiž čisto zmýšľajúcich mužov nájdete len veľmi ťažko.

GREPY (21.02.2011)